Deň tridsiaty januárový
Mám pocit, akoby bol tento jeden deň dvoma dňami.
Možno to bude tým, že som vstala dosť neskoro. Približne o pol jedenástej.
Možno tým, že som stihla umyť a vydenzifikovať celú kúpeľňu a starkému pomôcť zatepliť strop.
Určite aj vďaka otcovi, ktorý nás so sestrou zobral do Žiliny.
Možno aj návšteva u nášho bývaleho dekana z našej farnosti k tomu dopomohla.
Aj nákupy v Žilinskom Maxe, kde som stretla svoju spolubvajúcu Dominiku, na ktorú som narazila v New Yorkeri, v obchode, ktorý ona neznáša prehlásila ho za gýč a ktorej som pri prudkom objatí skoro vyrazila zuby sú obvinené zo zdvojenia dňa.
Teda tak, dnes sa mi podaril skvelý nákup: prežila som dva dni v jendom!